border=0


border=0

Vytvorenie hospodárskej a menovej únie

V januári 1997 EMI predstavil správu „Zjednotená menová politika v tretej etape“, v ktorej podrobne rozpracoval stratégie a politické nástroje Európskej centrálnej banky. Ďalšie udalosti sa vyvíjali pomerne rýchlo.

V marci 1998 Komisia a EMI uverejnili správu o dodržiavaní maastrichtských konvergenčných kritérií členskými štátmi. V máji 1998 boli identifikované členské krajiny hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Spočiatku to bolo 11 z 15 krajín Európskej únie - Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Fínsko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. 1. januára 2001 sa k nim pripojilo Grécko. Boli zaznamenané výmenné kurzy národných mien voči euru a medzi nimi. V júni 1998 bol založený Európsky systém centrálnych bánk a Európska centrálna banka. V tom istom roku sa výroba eura začína vo forme bankoviek a mincí pre nadchádzajúcu výmenu.

Od 31. decembra 1998 do 3. januára 1999 sa konal tzv. Konverzný víkend. Počas niekoľkých sviatkov sa vykonala obrovská práca, pokiaľ ide o objem a význam: domáci verejný dlh každej z členských krajín EMÚ bol denominovaný v eurách, burzy týchto krajín sa tiež zmenili na operácie v eurách.

Rok 1998 bol prvou fázou skutočného prechodu na euro - fáza A (príprava podmienok prechodu na euro).

1. januára 1999 sa začala fáza B (tretia etapa menovej integrácie podľa Maastrichtského plánu) a 1. januára 2002 - záverečná fáza C. Fáza B - do 1. januára 2002 - začala menová únia a konvertovanie eura bezhotovostný obrat. Fáza C - od 1. januára do 1. júla 2002 - predpokladala nahradenie národných menových jednotiek v eurách v hotovostnom obehu, čím sa dokončil prechod na euro.

Od roku 1999 do roku 2002 boli nakoniec zaznamenané výmenné kurzy mien voči euru a voči sebe navzájom bez práva na zrušenie. Zodpovednosť za menovú a devízovú politiku bola delegovaná na Európsku centrálnu banku. Európsky systém centrálnych bánk začal vykonávať všetky operácie na peňažnom a devízovom trhu v eurách a všetky účty prevádzal na eurá. Euro začalo fungovať ako peňažná jednotka pre bezhotovostné platby. Európsky centrálny bankový systém zaviedol systém hrubého zúčtovania platieb v eurách v reálnom čase (TARGET). Boli vydané nové štátne dlhopisy v eurách. Všetky obchody začali uvádzať ceny v národnej mene aj v eurách. Súkromné ​​osoby dostali príležitosť otvoriť si bankové účty v eurách a vykonávať s nimi bezhotovostné transakcie.

Od 1. januára 2002 sa euro objavuje v hotovosti. Šesť mesiacov bude v obehu predchádzajúca národná mena aj euro a uskutoční sa výmena meny. Najneskôr 1. júla 2002 bude v obehu v obehu iba euro.

Dokončuje sa teda bezprecedentný experiment na zjednotenie menových systémov nezávislých štátov. Tento jav, ktorý sa stal možným vďaka dlhodobej a neustále vykonávanej politike hospodárskej integrácie, bude mať ďalekosiahle ekonomické dôsledky pre krajiny zúčastňujúce sa na menovej únii, ako aj pre ďalšie krajiny, ako aj pre celé svetové hospodárstvo.

Pri fungovaní hospodárskej a menovej únie má dôležitú úlohu Európska centrálna banka a Európsky systém centrálnych bánk.

Európska centrálna banka je súčasťou ESCB spolu s centrálnymi bankami členských krajín menovej únie. Európska centrálna banka je nezávislá organizácia a je bez inštruktívnych zásahov zo strany politických orgánov na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni. Nezávislosť EuroCB existuje v štyroch formách: inštitucionálna, operačná, osobná a finančná. Zároveň musí EuroCB zodpovedať za svoju činnosť verejnosti a politickým orgánom Európskej únie.

Rozhodovanie v Európskej centrálnej banke vykonáva Rada guvernérov, do ktorej patria Výkonný výbor a guvernéri centrálnych bánk krajín, ktoré sú členmi menovej únie. Členov výkonného výboru menuje Európska rada hláv štátov a vlád na odporúčanie Rady pre hospodárstvo a financie na obdobie 8 rokov a nepodlieha ich opätovnému vymenovaniu. Rada guvernérov prevzala právomoc formulovať a vykonávať jednotnú menovú politiku krajín EÚ. Jeho vykonávanie by mali uľahčovať národné banky. EuroCB je tiež zodpovedný za plynulý tok platieb a správu devízových rezerv členských krajín uložených v EuroCB. Výhradnou autoritou EuroCB je vydávanie eurobankoviek a ich distribúcia medzi členskými krajinami menovej únie.

Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je udržiavať cenovú stabilitu. Charta banky stanovuje, že od zavedenia menovej únie národné centrálne banky na ňu prevedú svoje rezervy vo výške, ktorá je úmerná ich podielu na charterovom kapitáli banky, a to až do výšky 50 miliárd EUR. Rezervy v mene krajín mimo Európskej únie, ako aj v zlate, nie sú povolené. Najväčšie platby pripadajú Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Najmenej 80% zisku z menovej politiky Európskej centrálnej banky je rozdelených medzi národné banky a 20% doplňuje rezervy EuroCB. Rozdelenie zisku medzi národné banky sa uskutočňuje v pomere k podielu na imaní, ktorý zaplatili. Hlasy národných bánk zodpovedajú ich kvóte na upísanom základnom imaní.





Prečítajte si tiež:

Sloboda pohybu kapitálu a mechanizmus jeho vykonávania

Postavenie EÚ vo svetovom hospodárstve

Európske podnikateľské prostredie. Obchodná integrácia. Obchodné riešenia na európskom trhu

Politická štruktúra členských štátov EÚ

Francúzska republika: francúzska ekonomika

Návrat na index: Hospodársky rozvoj EÚ

2019 @ edudocs.pro