border=0


border=0

Klasifikácia trestných činov (kategórie trestných činov)

Právnym nástrojom na zohľadnenie rozdielu v povahe a stupni verejného nebezpečenstva trestných činov je klasifikácia trestných činov, ako je zakotvená v čl. 15 Trestného zákona („Kategórie trestných činov“).

Hlavné kritériá klasifikácie trestných činov sa uznávajú ako 1) povaha a 2) stupeň nebezpečenstva pre verejnosť (jeho formálne vyjadrenie je sankcia trestného zákona, ktorým sa ustanovuje 3) typ a 4) výška trestu za konkrétny trestný čin) a dodatočná 5) forma viny.

V článku 1 15 Trestného zákona, v závislosti od charakteru a stupňa nebezpečenstva pre verejnosť, sú všetky trestné činy rozdelené do štyroch kategórií: ľahká, závažná, závažná a obzvlášť závažná.

Drobné trestné činy sú úmyselné a bezohľadné činy, pri ktorých čine maximálny trest ustanovený týmto zákonom nepresahuje 2 roky odňatia slobody (článok 2 ods. 2 Trestného zákona).

Trestné činy strednej závažnostiúmyselné činy , pre ktoré je maximálny trest stanovený v tomto zákone od 2 do 5 rokov odňatia slobody , a bezohľadné činy, za ktoré maximálny trest podľa tohto zákonníka presahuje dva roky odňatia slobody (časť 3 čl. 15 Trestného zákona).

Závažné trestné činy sú úmyselné činy, pri ktorých čine maximálny trest stanovený týmto zákonom nepresahuje 10 rokov odňatia slobody (článok 4 ods. 4 Trestného zákona).

Najmä závažné trestné činy sú úmyselné činy, pri ktorých spáchaní tento zákon ustanovuje trest vo forme trestu odňatia slobody na viac ako 10 rokov alebo prísnejšie tresty (časť 5 článku 15 Trestného zákona).

Zločiny malej a strednej závažnosti teda môžu byť úmyselné aj nedbanlivé skutky. Zákon klasifikuje iba závažné úmyselné trestné činy ako závažné a obzvlášť závažné.

Pri zisťovaní relapsu nebezpečného (odsek 2 písm. B), časť 2 článku 18 Trestného zákona) a najmä nebezpečného (článok 3 ods. 3 Trestného zákona) sa berie do úvahy kategória trestného činu.

Berúc do úvahy kategóriu trestného činu sa stanovuje základ trestnej zodpovednosti za taký druh nedokončeného trestného činu, akým je príprava na trestný čin.

Kategóriu trestnej činnosti považuje zákonodarca za jedno z kritérií na identifikáciu najnebezpečnejšej formy spolupáchateľstva - zločineckej spoločnosti (zločineckej organizácie).

Formulované v čl. 15 Trestného zákona sa zohľadňujú znaky konkrétnej kategórie trestných činov, ak osoba odsúdená za pozbavenie osobnej slobody vymenuje nápravnú inštitúciu (článok 58 Trestného zákona), doživotné trestné stíhanie (článok 57 Trestného zákona) a trest smrti (článok 59 Trestného zákona). výnimky z trestnej zodpovednosti (články 75 a 76 trestného zákona) a zohľadňujú sa aj pri rozhodovaní o iných veciach trestnoprávnej povahy.

Trestnoprávny význam klasifikácie trestných činov spočíva vo výskyte určitých dôsledkov pre osobu, ktorá spáchala príslušný čin.

Klasifikácia trestných činov je jedným z nástrojov právnej technológie s cieľom diferencovanejšieho a jednotnejšieho prístupu k zodpovednosti osôb, ktoré sa dopustili trestných činov.

Klasifikácia trestných činov v teórii trestného práva.

Klasifikácia trestných činov je zjednotenie, uvedenie do systému trestných činov podľa určitého kritéria (predmet alebo predmet trestného činu, forma viny alebo činu, trvanie a kontinuita vykonávania trestného činu atď.).

Podľa predmetu prenasledovania možno zločiny rozdeliť na trestné činy proti jednotlivcovi, hospodárstvu, verejnej bezpečnosti a verejnému poriadku, štátnej moci, vojenskej službe atď.

Podľa predmetu trestného činu možno zločiny rozdeliť na páchateľov mužského pohlavia (článok 131 trestného zákona) alebo ženy (článok 106 trestného zákona), iba dospelí (článok 150 trestného zákona), ktorí dosiahli vek 16 alebo 14 rokov (článok 20 trestného zákona) a atď.

Podľa formy viny možno zločiny rozdeliť na úmyselné (článok 105 trestného zákona), nedbanlivé (článok 109 trestného zákona) spáchané úmyselne aj z nedbanlivosti (článok 246 trestného zákona).

Podľa formy trestného činu možno trestné činy klasifikovať ako trestné činy spáchané konaním (článok 130 trestného zákona), nečinnosť (článok 124 trestného zákona), a to tak činom, ako aj nečinnosťou (článok 105 trestného zákona).

Trestné činy môžu byť jednoduché, trvalé a pretrvávajúce, pokiaľ ide o trvanie a kontinuitu vykonávania trestného činu.

Jednoduchý trestný čin je spáchaný v určitom časovom období, spravidla pozostáva z jednej trestnej epizódy (článok 108 (vražda presahujúca), 123 (nezákonné potraty), 130 (urážky) trestného zákona).

Trestný čin sa vedie na dobu neurčitú. Končí sa od okamihu zatknutia osoby, jej priznania alebo odstránenia dôvodov trestného konania iným spôsobom (článok 157 (vyhýbanie sa plateniu prostriedkov na výživu detí), 222 (nezákonné držanie zbraní), 313 (únik) trestného zákona).

Trvalý trestný čin pozostáva z viacerých homogénnych opakovaných trestných činov zameraných na spoločný cieľ, zjednotených spoločným úmyslom, spôsobujúcich jednu škodu, zameranú na jeden predmet (články 174 (legalizácia), 158, 186 (zarábanie falošných peňazí) trestného zákona).





Prečítajte si tiež:

amnestia

Dobrovoľné vzdanie sa trestného činu

Dobrovoľné odmietnutie partnerov

Pojem a druhy oslobodenia od trestu

Odsúdenie za nedokončený trestný čin, za trestný čin spáchaný v spoluúčasti a na recidíve

Späť na obsah: Ruské trestné právo

2019 @ edudocs.pro