border=0


border=0

Sloboda pohybu osôb a mechanizmus vykonávania

Sloboda pohybu osôb je zásadou zabezpečenia voľného pohybu pracovnej sily ako výrobného faktora.

Rímska zmluva, ktorá vyhlásila (spolu s predtým považovanými za „slobody“) slobodu pohybu osôb, sa zameriava na jej sociálne aspekty. Poskytuje najmä harmonizáciu životných a pracovných podmienok, zlepšovanie pracovných príležitostí a zvyšovanie životnej úrovne. Za týmto účelom bol vytvorený Európsky sociálny fond (ESF), ktorý začal skutočnú prácu v polovici 70. rokov. Hlavnými úlohami, ktoré tento fond riešil, bolo stimulovať pracovné príležitosti v rámci EHS poskytovaním pomoci zaostalým a depresívnym regiónom na jednej strane a najzraniteľnejším kategóriám pracovníkov počas obdobia rastúcej nezamestnanosti na strane druhej. Vypracoval opatrenia na zjednotenú migračnú politiku, koordináciu stratégie zamestnanosti a najmä v oblasti odbornej prípravy kvalifikovanej, vyškolenej a ľahko prispôsobiteľnej pracovnej sily a trhu práce.
Zásada slobody pohybu osôb sa vyvinula vo väčšej miere ako ostatné tri zásady. Už v roku 1961 bola prijatá Európska sociálna charta (Turín, 18. októbra 1961). V roku 1968 boli prijaté nariadenia Rady „o slobode pohybu pracovníkov v komunite“ a „o zrušení obmedzení pohybu a pobytu pracovníkov z členských štátov a ich rodín“, ktoré výrazne zjednodušujú pohyb osôb z členských štátov EÚ v rámci EÚ. Táto práca pokračovala aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom nariadení a smerníc Rady EÚ je konkretizovať reguláciu mnohých súkromných otázok týkajúcich sa pohybu, ubytovania, vzdelávania, lekárskej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb.
V roku 1985 sa v schengenskom priestore dosiahla dohoda o postupnom zrušení kontroly na spoločných hraniciach krajín, ktoré ju podpísali v júni 1985. Bola vytvorená „schengenská zóna“, ktorá zahŕňala 13 štátov. V tomto prípade bola kontrola pohybu všetkých občanov, ktorí v nej žijú, úplne zrušená a uplatňuje sa jednotný vízový režim.

Amsterdamská zmluva (1997) zohrávala osobitnú úlohu pri rozvoji zásady slobody pohybu osôb a vytváraní jednotného trhu práce. Vykonal úpravy Rímskej zmluvy a poznamenal, že EÚ je odhodlaná podporovať slobodu pohybu osôb a zároveň zaručuje bezpečnosť a ochranu svojich obyvateľov vytváraním priestoru slobody, bezpečnosti a právneho štátu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k článku B Rímskej zmluvy zavádzajú pojem „občianstvo Únie“ a naznačujú, že dopĺňa, nenahrádza vnútroštátne občianstvo. Nariadenie „O občianstve Únie“ nadobudne účinnosť 5 rokov po ratifikácii Amsterdamskej zmluvy, t. v roku 2004. Je veľmi dôležité zabezpečiť voľný pohyb osôb v spojení s opatreniami kontroly na vonkajších hraniciach, azylom, prisťahovalectvom a bojom proti zločinu.

Amsterdamská zmluva napísala: „... Komunita má za úlohu ... podporovať harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskej činnosti, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnaké práva mužov a žien ...“

Preto sú migrujúcim pracovníkom a ich závislým osobám zaručené:
a) sčítanie všetkých období práce, ktoré sa zohľadňujú v právnych predpisoch jednotlivých krajín s cieľom získať a zachovať právo na dávky, ako aj vypočítať výšku dávok;
b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.
Zmluva z Nice (2000) špecifikuje základ právneho postavenia občanov EÚ. Zahŕňajú nielen občianstvo ako stabilné právne spojenie, ale aj zásady právneho postavenia, základné ľudské a občianske práva a ich záruky. Zmluva z Nice podporila Chartu základných práv a slobôd EÚ.

Vytvorenie jednotného trhu práce vedie Európska komisia, ktorá každoročne vypracúva a upravuje usmernenia pre vedúcu pozíciu v politike zamestnanosti všetkých členských štátov EÚ.

EÚ doteraz zabezpečovala zjednotenie sociálnych práv a záruk pre obyvateľstvo všetkých členských štátov EÚ. Odstránili sa aj technické hranice spôsobu pohybu práce: uznáva sa rovnocennosť (prechod) diplomov, poskytuje sa rovnaký prístup k rôznym vzdelávacím systémom.

Možno konštatovať, že EÚ je dnes spoločným trhom práce bez vnútorných hraníc. Spolu s ostatnými „slobodami“ sa v jeho rámci vytvárajú podmienky na slobodné podnikanie podnikateľských subjektov všetkých členských štátov Únie.





Prečítajte si tiež:

Všeobecná obchodná politika. Liberalizácia medzinárodného obchodu a úloha EÚ v tomto procese

Slobodné podnikanie v dôsledku vykonávania štyroch zásad slobody jednotného trhu

EÚ a globalizácia. Globálna triáda

Základné teoretické pojmy a školy medzinárodnej ekonomickej integrácie

Etapy integrácie a mechanizmus jej vykonávania

Návrat na index: Hospodársky rozvoj EÚ

2019 @ edudocs.pro