border=0


border=0

Tri úrovne EÚ: vnútroštátna úroveň, európska úroveň, globálna úroveň

Politické a hospodárske činnosti mnohých európskych spoločností a organizácií sa vyskytujú na troch vzájomne prepojených úrovniach - vnútroštátnej, európskej a globálnej. Často nie je možné nakresliť čiaru medzi týmito úrovňami. Je to preto, že činnosti podnikov na rôznych trhoch závisia od komerčného a sociálno-ekonomického blahobytu Európy ako celku a zasa na ňu majú vplyv.


Aby sme pochopili, ako medzinárodná integrácia a globálna vzájomná závislosť ovplyvňujú činnosti európskeho podnikania a jeho procesy a procesy prebiehajúce v Európe - na svetové hospodárstvo, je potrebné analyzovať tie trendy a procesy v Európe, od ktorých závisí rozvoj európskeho hospodárstva. Analýza sa musí navyše vykonať vo vnútroštátnom, európskom a globálnom kontexte.

1. Národná úroveň

Zníženie významu štátnych hraníc pri formulovaní politík a stratégií pre európske podnikanie vyvolalo medzi občanmi a poslancami v EÚ otázky týkajúce sa toho, či je vôbec potrebná vnútroštátna politika a či ovplyvňuje podnikanie. Po zavedení eura sa tieto pochybnosti ešte zvýšili. Zmluvy, na ktorých je založená EÚ, však obsahujú osobitné ustanovenia o význame národného rozmeru:

  1. Maastrichtské a Amsterdamské zmluvy naznačujú (v súvislosti s rozdelením zodpovedností medzi paneurópskymi a vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami), že na tejto úrovni sa budú riešiť iba otázky, ktoré je potrebné riešiť na európskej úrovni, zatiaľ čo ostatné zostanú v právomoci vlád konkrétnych krajín. ,
  2. V mnohých záležitostiach (napríklad v oblasti daní) je potrebné jednomyseľné rozhodnutie Rady ministrov Európy. Konkrétna krajina, ktorá nesúhlasí s konkrétnym zákonom, môže vyjadriť svoj nesúhlas. Často to vedie k legislatívnym zmenám a doplneniam. Napríklad námietka Spojeného kráľovstva voči smernici o pracovnom čase viedla k zmenám a doplneniam a doplneniu smernice.
  3. Krajiny majú právo rozhodnúť, či pristúpia k osobitným dohodám uzatvoreným v rámci EÚ alebo nie. Je známe, že niektorí členovia Únie sa odmietli zúčastniť na zjednotenej menovej únii a Schengenskej dohode. Rovnaký prístup sa považuje za uplatniteľný na nových členov EÚ z východnej a strednej Európy.
  4. Všetky paneurópske smernice sa vykonávajú prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov. Aj keď by ju mali implementovať vnútroštátne orgány krajiny, ktorá schválila jednu alebo inú iniciatívu EÚ, riadia sa osobitnými podmienkami a tradíciami svojej krajiny. Toto je obzvlášť dôležité v sociálnej oblasti av záležitostiach životného prostredia.
  5. Hoci celoeurópske rozhodnutia prevládajú v tých oblastiach, v ktorých sú uvedené v príslušných zmluvách (alebo výsledkoch referenda konaného v danej krajine v rámci ratifikácie konkrétnej zmluvy), existujú oblasti, v ktorých nie sú celoeurópske rozhodnutia prijímané vôbec alebo majú obmedzený význam (zdravie, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie).

Poctou uvedeným opatreniam chrániacim národnú suverenitu jednotlivých európskych krajín by sa malo uznať, že hospodárska integrácia posilňuje tendenciu ku konvergencii a zbližovaniu jednotlivých ekonomík, ktoré sú vlastné trhovej ekonomike. Preto sú pobúrené protesty proti zjednotenej menovej únii, ktorá porušuje suverenitu štátu, trochu prehnané, pretože táto suverenita je už relatívna.

2. Európska úroveň

Na tejto úrovni je potrebné v rámci integračného procesu rozdeliť dva druhy opatrení a rozhodnutí: rozsiahle (zavedenie jednotnej meny) a každodenné obchodné rozhodnutia. Denná prax integrácie často vedie k potrebe rozsiahlych rozhodnutí na úrovni EÚ. V tomto prípade sú celoeurópske rozhodnutia reakciou na už existujúce potreby pri koordinácii činnosti jednotlivých krajín v konkrétnej otázke. Okrem takýchto „reaktívnych“ trendov (to znamená prijímanie paneurópskych rozhodnutí ako reakcia na už existujúce potreby) existujú aj „proaktívne“ - t. paneurópske rozhodnutia založené na predpokladaných potrebách rozvoja podnikania. Celoeurópske rozhodnutia sa prijímajú pri zjednodušovaní obchodných operácií, získavaní konkurenčných výhod, t. tam a potom, keď integrácia preteká cez štátne hranice a vyžaduje si rozhodnutia na európskej úrovni.

Prvých šesť zjednotených európskych krajín sa zaoberalo stratou konkurencieschopnosti v povojnovom období v súvislosti s rastúcou silou Spojených štátov. Po obnove hospodárstva zničeného vojnou, jeho obnove, uskutočňovanej za neustáleho obmedzenia, nastal čas na hospodársky rast. Vyžaduje si to rozsiahlu výrobu a investície, ktoré umožnia zavedenie nových technológií. K vytvoreniu a rozvoju EÚ prispeli práve tieto hospodárske stimuly, nielen politické myšlienky. História vývoja EÚ ukázala, aké účinné môžu byť spoločné riešenia paneurópskych problémov, či už ide o problém zamestnanosti, liberalizácie obchodu alebo vytvorenie európskeho bezpečnostného systému. Obavy skeptikov, ktorí predpovedali, že vlády členských štátov EÚ budú sledovať svoje úzke národné záujmy a nebudú schopní venovať náležitú pozornosť celoeurópskemu kurzu, sa nenaplnili. Zástupcovia jednotlivých krajín, zjednotení v Európskom parlamente alebo v Rade ministrov, konajú v mnohých prípadoch oveľa efektívnejšie ako špeciálne vytvorený nadnárodný orgán - Európska komisia.

Čo vedie k tomuto prehlbovaniu integrácie? Neukončí sa to vytvorením konfederácie európskych štátov, v ktorých národná suverenita jej členov zostane iba teoreticky, ale v praxi bude nemožné ju realizovať? Je nepravdepodobné, že by Európa postavená na týchto zásadách bola aktívnym hráčom na svetovej scéne: medzi európskymi štátmi existuje príliš veľa rozdielov v jazykoch, histórii, obchodných praktikách atď. Podľa väčšiny analytikov si však Európa musí určite zachovať hospodársku jednotu, aby európske podniky mohli úspešne konkurovať nadnárodným gigantom Spojených štátov, Japonska a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich regiónov sveta. Je to dôležité najmä v oblastiach, v ktorých sa Európa snaží vybudovať svoju konkurencieschopnosť. Celoeurópska spolupráca je jedinou príležitosťou na efektívny rozvoj v takých oblastiach, ako je výskum a vytváranie informačnej spoločnosti. Ak existuje globálny trh pre produkt, spolupráca pri jeho vytváraní poskytuje synergický efekt pre úspešnú konkurenciu na globálnom trhu.

Po prekonaní sociálno-ekonomickej fragmentácie európskeho trhu a vytvorení zjednotenej hospodárskej fronty vo vzťahu k zvyšku sveta narastá potreba zjednotenej politickej fronty v európskych krajinách. Ak majú európske štáty spoločné hospodárske ciele a obavy, je logické hovoriť v politickej jednote, aby sa dosiahol silnejší vplyv na otázky záujmu celej spoločnosti, nielen jej jednotlivých členov. Vládnuce kruhy niekoľkých európskych krajín však dôrazne odolávajú myšlienke politickej jednoty a nie sú spokojní s rastúcou úlohou nadnárodných orgánov EÚ.

3. Globálna úroveň

Európska integrácia je najintenzívnejším odrazom procesu globalizácie. EÚ sa musí čoraz viac zaoberať otázkami, ktoré presahujú rámec Únie. Ich hlavným je globalizácia. V posledných desaťročiach dvadsiateho storočia. globálne ekonomické procesy sa postupne stali dominantnými, vytlačili národné ekonomiky a podľa toho ich rozpustili vo svetovom hospodárskom organizme. Rámec národných štátov sa stal stiesnený pre rýchlo sa rozvíjajúce výrobné sily a trhové vzťahy sa šírili cez národné hranice. Pozoruhodným príkladom je svetový finančný trh. Intenzívny tok kapitálu spája národné menové systémy navzájom a mení svetový finančný trh na systém vzájomne prepojených plavidiel.

V jednom zo svojich prejavov v apríli 2001 komisár Európskej komisie pre obchod Pascal Lamy opísal ako materiálne prejavy globalizácie medzinárodný obchod, zahraničné investície, nadnárodné spoločnosti, ako aj internet, letiská, cestovný ruch, výmeny študentov a vznik globálnych mimovládnych organizácií. Negatívny alebo pozitívny prístup k globalizácii podľa jeho názoru závisí od toho, či konkrétna osoba alebo organizácia môže využiť výhody globalizácie, ako aj od toho, ako efektívne globalizačný proces funguje v konkrétnej oblasti podnikania. V kontexte globalizácie sú potrebné pravidlá na využívanie jej výhod a riadenie globálnych procesov. Potrebujeme tiež organizácie schopné monitorovať vykonávanie stanovených pravidiel. Vývoj takýchto pravidiel a vytváranie takýchto organizácií je možné iba v globálnom meradle na základe dohody medzi rôznymi krajinami, regiónmi a združeniami.

Úspech európskych spoločností nezávisí iba od ich aktivít v Európe. EÚ sa preto snaží hovoriť v mene európskeho podnikania ako celku a diskutovať napríklad o dohodách o vytvorení strategických aliancií v mene všetkých európskych leteckých spoločností.

Ďalším príkladom globálneho rozhodovania je energetika. EÚ bude dovážať čoraz viac potrebnej energie. Z tohto dôvodu Únia v tomto prípade koná v mene všetkých zainteresovaných krajín v regióne, rozvíjajúc energetickú diplomaciu, nadviazala dobré vzťahy s krajinami bohatými na energetické zdroje a pomáhala týmto krajinám riešiť problémy spojené s neefektívnym využívaním energie.

Trh a jeho globalizácia sú iba jedným aspektom problému. Druhým aspektom je rýchly vývoj nových technológií. Niektorí veria, že rozvoj telekomunikácií urýchlil globalizáciu. Technológia nielen zjednodušila jednotlivé funkcie podniku, ale umožnila mu robiť to, čo bolo predtým nemysliteľné. Používanie najnovších technológií si zároveň vyžaduje koordináciu činností, súlad s určitými pravidlami hry, pretože nesprávny výpočet v jednom regióne môže okamžite ovplyvniť hospodársku činnosť iných regiónov a celého sveta. Napríklad jednoduchosť pohybu finančných tokov po celom svete nielen uľahčuje podnikanie, ale aj robí ho zraniteľnejším v závislosti od krízových javov.

Aby sa európske krajiny, zjednotené v EÚ, efektívne zúčastňovali na globálnych hospodárskych a politických procesoch, musia koordinovať svoje postoje a zároveň vystupovať v mene celej Únie a brániť záujmy každého z jej členov. Preto je dôležité porozumieť príčinám a zdrojom nezhôd medzi členmi EÚ.





Prečítajte si tiež:

Francúzska republika: francúzska ekonomika

Spolková republika Nemecko. Nemecká ekonomika

Technická pomoc Európskej únie Ruska

Inštitucionálne mechanizmy rozvoja partnerstva a spolupráce medzi Ruskom a Európskou úniou

Inštitúcie EÚ

Návrat na index: Hospodársky rozvoj EÚ

2019 @ edudocs.pro