border=0


border=0

Slobodné podnikanie v dôsledku vykonávania štyroch zásad slobody jednotného trhu

Jednotný európsky trh je hospodársky priestor tvorený „prepojením“ národných hospodárstiev členských štátov. Ten je zabezpečený medzinárodným prepletením všetkých výrobných faktorov, ale podnikateľský kapitál v tomto procese zohráva dominantnú úlohu. Predstavujú ho najmä internalizované majetkové účasti.

Proces internacionalizácie kapitálu je objektívny a prebieha v celom svetovom hospodárstve. V EÚ to však stimulovali opatrenia na vytvorenie spoločných trhov (tovar, kapitál, služby, práca) a osobitné nariadenia zamerané na vytvorenie slobody podnikania. Medzi ne patria smernice Rady: „O koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa riadi zakladanie a vykonávanie podnikania úverovými inštitúciami“ (1977), „O aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na zodpovednosť za chybné výrobky “(1985),„ O mechanizme transparentnosti pri obsluhe informačnej komunity “(1998), niekoľko smerníc o ochrane práv spotrebiteľov, výrobcov (1985, 1993, 1997) atď.

V dôsledku zabezpečenia slobody podnikania v EÚ sa vytvorili rôzne varianty medzinárodného vlastníctva výrobných prostriedkov: od nevýznamnej majetkovej účasti (portfóliové investície), cez zmiešaný kapitál rôznych spoločností v rôznych pomeroch až po úplnú absorpciu firmy z jednej krajiny spoločnosťou z inej krajiny Spoločenstva (pozri tabuľku 5). ).

Tabuľka 5

Rozdelenie operácií kapitálových fúzií medzi prvých tisíc priemyselných spoločností v EÚ
(% z celkovej sumy pre každý typ transakcie)

Druh operácií a ich geografia

1983-1984

1984-1985

1985-1986

1986-1987

1987-1989

Fúzie, akvizície a akvizície ovládacieho podielu

Celkom (absolútne číslo)

155

208

227

303

383

Vo vašej krajine

65.2

70.2

63.9

69.6

55.9

V oblasti Spoločenstva

18.7

21.2

22.9

24.8

29.2

Operácie s firmami z tretích krajín

16.1

8.7

13.2

5.6

14.9

Portfóliové investície (nadobudnutie podielu na základnom imaní)

Celkom (absolútne číslo)

54

67

130

117

181

Vo vašej krajine

68.5

67.2

67.7

71.8

63.5

V oblasti Spoločenstva

14.8

14.9

15.4

17.9

20.4

Operácie s firmami z tretích krajín

16.7

17.9

16.9

10.3

16.1

Vytváranie spoločných pobočiek

Celkom (absolútne číslo)

69

82

81

90

111

Vo vašej krajine

46.4

48.8

42.0

32.2

40.5

V oblasti Spoločenstva

15.9

18.3

24.7

17.8

27.9

Operácie s firmami z tretích krajín

37.7

32.9

33.3

50.0

31.6

Zdroj: European Economy, 1990.

Počet medzinárodných fúzií a akvizícií v EÚ pre všetky typy transakcií sa zvýšil 1,4 - 1,8-násobne. Hlavnú úlohu v tomto procese zohrávajú nadnárodné korporácie členských štátov EÚ, ktoré sa vďaka schopnosti nasmerovať svoje aktíva do krajín Spoločenstva ukázali ako najpripravenejšie na expanziu nielen vytvorením nových štruktúr, ale aj fúziami a akvizíciami.

Mechanizmy jednotného trhu, ktoré sa vytvorili v EÚ, stimulovali činnosť TNC, aktivovali medzinárodnú výrobu vo všetkých fázach a vo všetkých oblastiach reprodukčného procesu a nasmerovali ju najmä do oblasti špičkových technológií, informácií a komunikácie. V dôsledku toho sa dnes v EÚ vytvorilo „nové hospodárstvo“ založené presne na týchto vysoko rizikových oblastiach. Objem rizikového kapitálu podľa Eurostatu dosiahol do roku 2000 takmer 9 miliárd dolárov.

Európske nadnárodné spoločnosti na jednotnom trhu sú nútené hrať sa podľa pravidiel voľnej hospodárskej súťaže. Tieto pravidlá boli sformulované v Rímskej zmluve (článok 86) a následne boli špecifikované, špecifikované v osobitných nariadeniach, berúc do úvahy úspechy dosiahnuté pri vytváraní jednotného trhu. Pripomeňme, že toto sú univerzálne pravidlá, ktoré sa vzťahujú na akúkoľvek obchodnú štruktúru bez ohľadu na vlastníctvo, organizáciu, hospodársku moc, odvetvie, v ktorom pôsobia. Dodržiavanie týchto pravidiel vykonáva Rada Európy. Zahŕňajú: zákaz vytvárania akýchkoľvek odborov, dohody, ktoré môžu mať vplyv na obchod; a priori kontrola koncentrácie podnikov; obmedzenia štátnych podnikov pri získavaní štátnych objednávok a orientácia súkromných podnikov na štátnych trhoch; prísna kontrola dotácií pre verejný sektor a regulácia štátu a akákoľvek iná pomoc.

Európske nadnárodné spoločnosti vo všeobecnosti tieto pravidlá dodržiavajú, ale vzhľadom na zahraničnú konkurenciu sa stále viac zjednocujú. Napríklad začiatkom roku 2000 vedenie spoločností Telecom Italia SPA (Taliansko) a Deutsche Telecom (Nemecko) oznámilo fúziu. Dohoda má hodnotu 79 miliárd dolárov a očakáva sa, že nová spoločnosť bude mať trhovú hodnotu 200 miliárd dolárov, čo jej umožní konkurovať telekomunikačným gigantom, ako sú americké AT a japonské NNT.

Zjednocujúca tendencia európskych nadnárodných spoločností sa prehĺbila po prevzatí nemeckého gigantu Mannesmana, člena ríše Deutsche Bank, anglo-americkou telekomunikačnou spoločnosťou Vodafone airtouch.

Jednou z čŕt „novej ekonomiky EÚ“ je to, že strategická iniciatíva sa čoraz viac presúva z bánk, ktoré stratia svoje konkurenčné výhody so vznikom rozvinutého elektronického kapitálového trhu, na poisťovacie a investičné fondy. Toto je obzvlášť viditeľné v Nemecku. Napríklad najväčšia poisťovacia spoločnosť Allianz zreteľne davuje Deutsche Bank, čím kontrastuje so svojimi tradičnými väzbami s vládou s agresívnou nadnárodnou politikou a novým angloamerickým vedením Nemecka.

V podnikaní EÚ 90. rokov. Podiel malých a stredných TNC na celkovom objeme priamych zahraničných investícií sa výrazne zvýšil. Je to kvôli procesom európskej integrácie, ktoré im dávajú príležitosť investovať v pohraničných krajinách a odolávať hospodárskej súťaži. Túžba zvýšiť svoju konkurencieschopnosť zvýšením hospodárskej sily prostredníctvom fúzií nie je pre tieto podnikateľské subjekty cudzia.
Tieto okolnosti zväčša vysvetľujú vlnu fúzií a akvizícií v Európe koncom 90. rokov. V roku 1998 boli Spojené štáty a Veľká Británia skutočne lídrami v počte a nákladoch fúzií a pojem „transatlantické fúzie“ sa týka najmä spoločností v týchto krajinách. V roku 1999 sa situácia dramaticky zmenila. Spojené štáty si udržali vedúce postavenie v tomto procese av roku 1998 stratili 10% svojho podielu, zatiaľ čo krajiny EÚ zvýšili svoj podiel trikrát a teraz dominujú „transatlantickým fúziám“. Toto sa týka predovšetkým TNC Nemecka, ktoré je podľa UKTAD medzi piatimi krajinami, ktoré sú lídrami globálnych TNC. Do svetového klubu „100 najväčších nadnárodných spoločností“ je zahrnutých osem nemeckých nadnárodných spoločností. Sú to Daimler Chrysler, Volkswagen, BMW AG a Robert Bosch v automobilovom priemysle; Bayer AG a Hoechst AG v lekárskom priemysle a Basf AG v chemickom priemysle.

Transnacionalizácia a internacionalizácia hospodárstva EÚ viedli k vývoju osobitných opatrení regulujúcich činnosť TNC a ďalších monopolov. Majú národný aj nadnárodný charakter.

Základom takejto regulácie je kontrola činnosti podnikateľských subjektov v rámci politík na podporu voľnej hospodárskej súťaže a protimonopolných zákonov.

Smernice EÚ v tejto časti pokrývajú tieto hlavné oblasti regulácie:
1) obmedzujúce dohody medzi spoločnosťami,
2) zneužitie dominantného postavenia na trhu,
3) fúzie a akvizície,
4) štátna pomoc.

Zoberme si každú z nich.
Reštriktívne dohody medzi spoločnosťami sú v EÚ zakázané, ak sú schopné nepriaznivo ovplyvniť rozvoj obchodu medzi členskými štátmi alebo ak sú zamerané na zabránenie alebo obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže v rámci hraníc celoeurópskeho trhu. Tento zákaz sa uplatňuje tak na „horizontálne“ dohody spájajúce spoločnosti na rovnakej úrovni výroby alebo spracovania výrobkov, ako aj na „vertikálne“ dohody spájajúce spoločnosti, ktoré nie sú priamymi konkurentmi, ale pôsobia v rôznych fázach výrobného procesu. Smernice EÚ však ustanovujú výnimky, ktoré umožňujú uzatváranie dohôd, ktoré zlepšujú výrobu alebo distribúciu tovaru alebo prispievajú k napredovaniu technologického pokroku, vrátane dohôd o exkluzivite, licenčných dohôd o transfere technológií, výskumu a vývoja, franšízy a poistných dohôd.

Zneužívanie jednej alebo viacerých spoločností ich dominantným postavením na spoločnom trhu alebo na ktorejkoľvek jeho časti je zakázané, pretože nie je v súlade s duchom jednotného trhu, pretože môže mať nepriaznivý vplyv na rozvoj obchodu medzi členskými štátmi EÚ. Dominantné postavenie je postavenie spoločnosti na trhu, na ktorom má ekonomickú silu, ktorá môže brániť rozvoju voľnej hospodárskej súťaže na tomto trhu, pretože umožňuje spoločnosti významne ovplyvniť podmienky rozvoja hospodárskej súťaže a dokonca ignorovať hospodársku súťaž. Zneužívanie dominantného postavenia sa tiež považuje za také správanie spoločnosti, keď je schopné ovplyvniť štruktúru konkrétneho trhu, aj keď takéto správanie povoľuje vnútroštátne právo.

Fúzie, združenia (aj vo forme akvizícií) podľa smerníc EÚ sú vyhlásené za nezlučiteľné so zásadami jednotného trhu. Aby sa im zabránilo, má Komisia EÚ právo skúmať fúzie skôr, ako k nim dôjde, s cieľom zabrániť im, ak vytvárajú (alebo zhoršujú) situáciu, v ktorej je ohrozená hospodárska súťaž na trhu (alebo jeho podstatná časť). Komisia k tomu dospela k náležitému záveru. V septembri 1990 Európska rada zaviedla osobitné nariadenie obmedzujúce fúzie a akvizície na nadnárodnej úrovni. Kontrola sa zavedie najmä vtedy, ak globálny obrat zúčastnených spoločností presiahne 5 miliárd EUR a najmenej dve zo zúčastnených spoločností majú obrat v EÚ viac ako 250 miliónov EUR.

Schválenie Európskej komisie pre cezhraničné operácie sa nevyžaduje, ak každá zo zúčastnených spoločností realizuje 2/3 svojho obratu v jednej z krajín EÚ. V súlade so zavedenými zmenami a doplneniami sa od 1. marca 1998 prahové hodnoty znížili na 2,5 miliardy EUR, respektíve 100 miliónov EUR, v prípadoch, keď celkový obrat zúčastnených spoločností presahuje 100 miliónov EUR v každej z najmenej troch krajín EÚ, a aspoň každá z dvoch zúčastnených spoločností má obrat v každej z týchto troch krajín viac ako 25 miliónov eur.

Účinok tohto nariadenia na cezhraničné operácie sa vzťahuje na TNC členských štátov EÚ a tretích krajín pôsobiacich na trhoch EÚ. Fúzie a akvizície pod prahovými hodnotami sa stále monitorujú na vnútroštátnej úrovni.
Štát je, rovnako ako akákoľvek iná pomoc, ktorú poskytuje členský štát EÚ jednotlivým podnikom v akejkoľvek podobe, tiež považovaný za nezlučiteľný so zásadami spoločného trhu, ktorý stimuluje výrobu určitého tovaru, narušuje (alebo vytvára hrozbu narušenia) bežný rozvoj obchodu medzi krajinami EÚ.

Napĺňanie tejto požiadavky je najproblematickejšie, pretože je v rozpore s jedným zo základných cieľov komunity - „podpora harmonického a vyváženého rozvoja hospodárskych aktivít všetkých členských krajín“. Ako viete, v súčasnosti nie je hospodársky rozvoj týchto krajín (a najmä regiónov) rovnocenný, a preto bude nevyhnutne potrebný zásah (pomoc štátov a komunity, napríklad v depresívnych oblastiach). Jeho ustanovenie je navyše upravené v príslušných nariadeniach EÚ. Táto pomoc je však prísne kontrolovaná. Európska komisia koordinuje príťažlivosť nadnárodného kapitálu do menej rozvinutých krajín (regiónov) a stanovuje limity pre investičné výhody v konkurenčných ponukách krajín EÚ. Najväčšie výhody sa poskytujú regiónom s vysokou nezamestnanosťou a nízkou životnou úrovňou.

Komisia teda rieši problém zaručenia poskytovania iba takej pomoci, ktorá je v súlade so zásadami jednotného trhu. Aby sa dosiahol súlad s nimi, podľa smerníc EÚ schvaľuje Komisia všetky schémy pomoci skôr, ako začnú fungovať. Komisia a štátne orgány príslušného členského štátu EÚ nad tým neustále kontrolujú.

V procese vývoja spoločenstva z EHP a Euratomu cez colnú úniu, spoločný trh, jednotný trh na EEU - 12 (Grécko ho vstúpilo v roku 2001) sa tak vyvinuli „slobody“ vyhlásené Rímskou zmluvou. Výsledkom tohto vývoja bola sloboda podnikania, ktorá určila osobitné charakteristiky medzinárodných hospodárskych vzťahov v rámci EÚ a svetového spoločenstva - vzájomné pôsobenie globálnej internacionalizácie a regionálnej hospodárskej integrácie. V EÚ sa uskutočňuje pod stálym regulačným vplyvom tak spoločenstva ako celku, ako aj členských štátov. V dnešnej Európe 15 je úloha štátu v ekonomike výrazne znížená a vzájomná závislosť a prienik národných ekonomík je taká intenzívna, že je nepravdepodobné, že bude existovať samostatne. Ďalší vývoj jednotného trhu spája trhy s tovarom, kapitálom, službami, prácou a robí ich navzájom závislými. Toto je skutočná hospodárska integrácia, ktorá sa čoraz viac dopĺňa politickou integráciou, mení EÚ na jeden štát a posilňuje jej postavenie vo svete.





Prečítajte si tiež:

Ekonomika krajín Európskej únie

Etapy integrácie a mechanizmus jej vykonávania

Koncepcia medzinárodnej hospodárskej integrácie. Objektívna nevyhnutnosť a historická nevyhnutnosť MPEI

Európska integrácia

Spolková republika Nemecko. Nemecká ekonomika

Návrat na index: Hospodársky rozvoj EÚ

2019 @ edudocs.pro